Úspech je niečo,čo ti priatelia nikdy neodpustia.

Leden 2010

Rusíni privítali svoj nový rok

16. ledna 2010 v 17:50 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
13.1 sa Rusínom začal nový rok. Väčšina z nich je pravoslávne veriacich a riadia sa podľa juliánskeho kalendára, ktorý je posunutý od gregoriánskeho o 13 dní. Oslavovalo sa v kraji pod Duklou i v Prešove. Podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku tvrdí, že rusínske zvyky sa postupne vytrácajú.

PREŠOV/SVIDNÍK. Vo Svidníku bol Silvestrovský ohňostroj. V niektorých podnikoch sa konali aj oslavy, kde sa lúčili so starým rokom a vítali nový.
"Bolo to stretnutie ani nie pre Rusínov, ale pre Ukrajincov, ktorí sa vo Svidníku usídlili. Kedysi sa vo Svidníku robili na tento náš sviatok zábavy s dobrou hudbou. Pred piatimi rokmi ešte bol záujem o rusínsky Silvester. Mali o to záujem prevažne starší ľudia v zrelom veku. Teraz sa to nejako vytráca, mladí o rusínsku silvestrovskú zábavu záujem nemajú," informoval podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku Miron Krajkovič.

Rusínska národnosť sa pomaly vytráca

Starnutím rusínskeho obyvateľstva sa podľa podpredsedu táto národnosť vytráca. "Stráca sa aj náš jazyk. Mladí hovoria prevažne po slovensky, a keď im povieme, že podľa juliánskeho kalendára je Nový rok, tak sa im to zdá dokonca smiešne. Je len otázkou času, kedy to zanikne. Naše deti už nie sú rusínske, nehlásia sa k rusínskej národnosti. Keď to tak bude ďalej, tak za 40 rokov nebudeme počuť ani jedno rusínske slovo," uviedol M. Krajkovič. Tvrdí, že pravý rusínsky Silvester by mal byť pri cimbalovke a chutnom jedle. "Na silvestrovskej zábave nemôžu chýbať mačanky, pirohy, slivčanka a, samozrejme, nejaké mäso," zdôraznil Krajkovič.

Nový rok sa podľa juliánskeho kalendára slávil aj v Prešove. Oslavy si nenechal ujsť ani primátor mesta Pavel Hagyari.

Silvester podľa juliánskeho kalendára vo Svidníku. Na námestí sa zišla kopa Svidníčanov.
Silvester podľa juliánskeho kalendára vo Svidníku. Na námestí sa zišla kopa Svidníčanov.

Pravoslávni veriaci slávia Vianoce

16. ledna 2010 v 17:48 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
K slávnostne prestretému stolu pravoslávni veriaci zasadnú ešte pred Veľkým povečerím, ich pôst sa však končí až na Sviatok narodenia. Vianočná večera Veriaci Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom, dnes začínajú sláviť vianočné sviatky. Už od rána vo všetkých chrámoch prebiehajú slávnostné bohoslužby. Veriaci z Prešova a okolia sa tradične stretávajú v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského, kde v rámci duchovných príprav pred oslavami narodenia Mesiáša, dnes večer absolvujú aj takzvané Veľké povečerie. Sviatku Narodenia (Roždestva), ktorý po Svätom vzkriesení (Pasche), považujú pravoslávni kresťania za druhý najväčší sviatok cirkevného roka, predchádza dlhý 40-dňový pôst.
"Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera, kedy veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utierňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň," vysvetľuje protodiakon Ján Husár. Svätá archijerejská liturgia Narodenia Isusa Christa, ktorú by mal spolu so zborom duchovných celebrovať najvyšší predstavený pravoslávnej cirkvi na Slovensku arcibiskup Ján, sa v prešovskom chráme začne 7. januára o 9. hodine.
Po ňom nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky, 9. januára počas bohoslužieb budú veriaci spomínať na prvomučeníka sv. Štefana a v pondelok sa pomodlia za betlehemské neviniatka. Vianočná večera K slávnostne prestretému stolu pravoslávni veriaci zasadnú ešte v stredu pred Veľkým povečerím, ich pôst sa však končí až na Sviatok narodenia. Podľa zaužívaných zvykov sa pred večerou všetci členovia rodiny umývajú vodou a k jedlu si sadajú až po spoločnej modlitbe. Väčšina z nich dodržiava tradície a pravidlom býva, že až do večere vôbec nejedia a pijú iba vodu alebo čaj. Aj samotná večera pozostáva z pôstnych jedál. Na stoloch v rodinách sa objavuje kapustová polievka s hubami bez mäsa, nechýbajú zemiaky, med, cesnak, chlieb, sušené ovocie a jedlá zo zeleniny. V minulosti ľudia počas štedrej večere dokonca nejedávali ani rybu. Na vidieku patrí k tradíciám aj prinášanie slamy do príbytkov a zostatky z večere sa rozdeľujú domácim zvieratám. Pravoslávni v Česku a na Slovensku, s výnimkou niektorých obcí na východe krajiny, sa riadia výlučne juliánskym kalendárom podobne ako pravoslávne cirkvi v iných slovanských štátoch. Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík hlási k tejto cirkvi približne 50-tisíc kresťanov.

Rusnaci a jazŷkovŷj zakon

16. ledna 2010 v 17:39 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
A je tu daľšŷj užasnŷj tromf našoho Ministerstva kultury SR, je na šviti vykonavacŷj predpis ku Zakonu o štatnŷm jazŷku !!!
Ministerstvo kulturŷ SR predložŷlo do medzirezortnoho pripomienkovoho konaňa Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Pri jich pripravi spolupracovalo s expertami vysokoho komisara OBSE pre oprosŷ národnostnŷch menšŷn. Vysokŷj komisar Knut Vollebaek vo svojim zaverečnŷm vyjadriňu ku spolupraci, poslanŷm v pismi ministrovi kulturŷ 26.11.2009 konštatuje, že navrh zasad vladŷ v joho sučasnej podobi predstavuje solidnŷj zaklad pre uplatňovaňa ustanoviňoch novelizovanoho jazŷkovoho zakona a pre dohľad nad dodržavaňom príslušnŷch povinnosťoch, jakŷ z ňoho vŷplŷvajut. Zdast ša, že šŷtko je v najľipšŷm porjadku... Akurat Maďare furt štoska hučat...Našŷ rusynskŷ organizaciji na rozdil od maďarskŷch ne reagujut. Ne znam, či to je pozitivne, abo negativne. Bo ked si spomnu na reakciji dakotrŷch predstaviteľoch našŷch rusnackŷch organizacijoch na jazŷkovŷj zakon v medioch, nadobudam pocit, že to je i lipše, že ne reagujut.
Opros je asi takŷj, či to fakt ne mame s tŷm zakonom resp. s vŷkonavacŷm predpisom problem, abo mame, abo Maďare sut takŷ glupŷ, že s nim majut probľem, abo je skutočni takŷj bezprobľemovŷj...
Po prečitaňu Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku t.j. navrhu vŷkonavacoho predpisu ku zakoni o štatnŷm jazŷku jem vŷbral jednu chuťovku, na jakej ša dast vkazaty jakŷj je tot vŷkonavacŷj predpis solidnŷj, užasnŷj, bezchŷbnŷj, bezprobľemovŷj, nediskriminačnŷj, zrozumiteľnŷj a hlavni zrobit porjadok na cilŷm Slovensku.
,,Občania, ktorí patria k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny."
Po rozdrobiňu na dribnŷ, mi z toho vŷchodyt asi toto:
Občane maďarskej narodnosty možut v urjadnŷm styku v ustnej komunikaciji hvarity po maďarskŷ na cilŷm Slovensku, lem ked tam ne je dajaka treťa osoba. Pokľa bŷ tam dajaka treťa osoba bŷla, musit tota treťa osoba vyslovňi suhlasity s tŷm, že ša bude bišiduvalo po maďarskŷ.
Mame s tym problem abo ňi?
Treba si v peršŷm rjadi uvedomity, že zakon platŷt pre šŷtkŷch, bez ohľadu na narodnosť, t.z. že ne je šŷtŷj ľem na jednu narodnostnu menšinu, ale na šŷtkŷ narodnosty, jakŷ žŷjut na Slovensku.
Takže išti jeden priklad:
Vŷchodyme z toho, že i v seloch abo mistoch, okrem Labirce (pri sčitaňu ľudu, tu ša priholosilo ku rusyňskej narodnosty veci jak 20 % žŷteľoch okresu) , de bŷ malo bŷtŷ veci jak 20% Rusnakoch, no štatistickŷ tam nesut, na urjadoch ša bežni (i ked protizakonni) v urjadnŷm styku rozpravjat po rusnackŷ. Napriklad mista Stara Ľubovňa, Svidnyk, Bardyjov, či Snyna, sela Jakubjanŷ, Kamjunka, Beloveža, Zborov, Kružľova, Ladomirova, Uľič, Zboj...
Realita jaka nastane po schvaliňu vŷkonavacoho predpisu:
Napriklad ydu do Svidnyka na Socialnu poisťovňu došto vŷbavity. Pridu ku ,,vikenku=prepažki" a koho na druhej strani nevidžu, moja sušida, s jakom furt rozpravjam po rusnackŷ. A teraz po jakŷm s ňom budu rozpravjal po rusnackŷ abo po slovenskŷ? No podľa vykonavacoho predpisu bŷ trebalo postupovaty asi tak: Vojdu do socialnej poisťovňi, vŷbavuje mňa spominana sušida, išti predtŷm jak sušidi dašto povju, ša pokukam, či tam dachto neje, ked neje ta možu ša jej kľudňi pozdravity po rusnackŷ a vybavovaty po rusnackŷ. Ale ked tam nahodou dachto tretij (okrim mene i sušidŷ) je, ta ša ho treba perše oprosity, či ša možeme rozpravjaty so sušidom po rusnackŷ, a až tak jej možu konečni pozdravity po rusnackŷ a začaty vybavovaty toto, s čim jem prišol (ľem, žebŷ jem nahodou nezabŷl, pri prošiňu vŷslovnŷch suhlasoch od tretich osoboch, čoho jem na totu poisťovňu vlastni prišol ... :-) ).
Prošu ša išti raz! Mame s tŷm probľem abo ňi? Majut z tŷm našŷ organizaciji probľem abo ňi? Zas budeme "do televizora" hvarity že jak nam je dobri, a že šŷtok zakon o štatnŷm jazŷku je v porjadku a že nas ne diskriminuje?
Što je potrebne, žeby ša Rusnaci konečni prebrali?

Zdroj: www.molody-rusyny.sk



Chirurgická operácia očami veriaceho

16. ledna 2010 v 17:01 | Sima |  Príbehy
Podľa duchovno - mystickej skúsenosti
Prof. Dr. I. Andrejeva
Som lekár a veriaci pravoslávny kresťan. 12 rokov som
trpel ťažkou chorobou a chronickým katarom žalúdka. V poslednej
dobe mi už nepomáhali ani prísna diéta, ani žiadne
lieky, a tak padlo rozhodnutie podrobiť sa podrobnému vyšetreniu
a následnej operácii. Všetky klinické vyšetrenia potvrdzovali
tú najzákernejšiu diagnózu - rakovina. Ako lekár
som veľmi dobre chápal, čo to znamená - jednoducho, môj
život končí, ... poprípade mi niekoľkými ťažkými operáciami
lekári oddialia bolestivú smrť. Bol som taký slabý, že som
upadal do mdlôb.
Po všetkých tých vyšetreniach ma vyviezli na nemocničný
balkón. Bol jasný, bezoblačný deň. Vysoko na nebi
poletovali lastovičky, a dušu mi napĺňal zvláštny pocit, ktorý
najlepšie vyjadrujú slová Puškina: "Smutno mi je, ale aj ľahko;
môj smútok jasným sa zdá". Bolo mi smutno, lebo život
som miloval., ... miloval svojich blízkych, prírodu, to všetko,
čo bolo okolo mňa. Ale bolo mi zároveň aj ľahko, lebo som
veril v Boha, v Jeho nekonečnú lásku, dobrotu, spravodlivosť
a milosrdenstvo. Bolo pre mňa trýznením myslieť na to, že
sa už čoskoro budem musieť rozlúčiť so životom. Ale môj
zármutok sa rozplýval v nádeji, že na druhom svete je všetko
oveľa krajšie., tak, ako o tom hovoril V. Solovjev: "Čo nevidíš,
že všetko viditeľné - je iba odleskom toho, čo nevidíme?
Že každý zvuk života - je iba pokazenou ozvenou slávnostnej
ódy?"
Moja duša sa trápila. Duša zápasila s telom - telo chcelo
žiť tu na zemi, ale duša nejasne túžila po inom svete. Moja
večerná modlitba sa zmenila už len na upnutie sa na Boha...
Nasledujúci deň ma vyšetril významný nemecký chirurg,
ktorý po dôkladnom skúmaní stanovil diagnózu - nebola to
rakovina, ale veľký vred na dvanástniku spojený s ťažkou
gastritídou. Operácia však bola nevyhnutná. Dátum stanovil
hneď na druhý deň. Zaviezli ma ku kňazovi, vyspovedal som
sa, prijal Sväté Tajiny a poslúžili sme moleben k veľkomučeníkovi
Panteleimonovi. Noc som už trávil na klinike. Zvyčajne
majú ľudia pred operáciou problém so spaním, preto
sa dávajú lieky na spanie. Odmietol som ich, a celú noc som
spokojne spal. Ráno ma previezli na operačnú sálu. Prežehnal
som sa a v duchu som sa modlil: "Hospodine, do Tvojich rúk
porúčam svojho ducha!" a spokojne som zatvoril oči. V duši
bolo ticho a pokoj.
Po piatich hodinách od začiatku operácie som sa začal
pomaly preberať. Bolo mi ako po operácii, každý pohyb
spôsoboval bolesť... Akoby som sa bol predieral z temnoty
a hľadal východ z akéhosi dusného údolia. "Sláva Bohu!",
- ďakoval som Hospodinovi, že všetko dopadlo dobre. Vtom
ma napadla jasná myšlienka: "Musíš sa pomodliť k anjelovi
strážcovi!" "Anjel strážca, pomôž mi...!"
V tej bolesti som znova usnul. Udialo sa čosi, čo ťažko
vysvetliť. Nebol to sen, skôr akási komunikácia na hranici
druhého sveta. Všetko, čo sa dialo, bolo naplnené hlbokým
významom. Zrazu predo mnou stáli sv. prepodobný Sergej
Radonežský a sv. veľkomučeník Panteleimon. Začal náš rozhovor.,
rozhovor bez slov, len výmena myšlienok. V duchu
odpovedali na moje otázky - "Operáciu robil dr. Schtich,
- hovoril sv. Panteleimon, - ale nôž som viedol ja, a sv. Sergej
pomáhal. Veď dnes je jeho deň" (operácia bola 5./18. júla).
"Dnes nikto, okrem Hospodina, nevedel, či budeš žiť, či
zomrieš... Skoro však príde znova deň, o ktorom nikto z nás
nevie, či umrieš, alebo ostaneš žiť", - vravel sv. Panteleimon.
"Keď sa ku mne modlia, môžem pomáhať, ale keď je v chráme
ku mne slúžený moleben môžem pomáhať ešte viac. Dnes
je nutné, aby dnes bol ku mne za teba odslúžený moleben.
Musíš pochopiť to, čo sa píše v mojom tropáre - že nie som
liečiteľom tela, ale aj duše". - Ráno som ihneď poprosil
rodinu, aby dali odslúžiť moleben k sv. veľkomučeníkovi
Panteleimonovi.
Prišla ďalšia noc. A v spánku ďalšie videnie - znova
prichádza veľkomučeník Panteleimon. Začal rozhovor, skôr
smutný monológ. - "Nebol slúžený moleben", - začal smutne.
- "Teraz je treba tri molebeny za sebou, ale aj tak príde veľké
utrpenie". (Ukázalo sa, že príbuzní nepochopili a moleben
dali slúžiť až deň neskôr). - "Pozri, aké ohavnosti som vyrezal
z tvojej duše!" - povedal sv. Panteleimon a ukázal na dve
misy. V tej veľkej, ktorá bola na zemi, ležali štyri odporné
tvory podobné hmyzu, a v tej, ktorú mal Panteleimon v rukách,
bol akýsi odporný plaz, väčší ako dlaň. Bol polomŕtvy,
zapáchal, ako keď sa rozkladá mŕtvola, iba jeho hlava (s
podobou ľudskej tváre a hada súčasne) sa občas kŕčovito
striasla. Jeho neobyčajne odporné oči, veľké a kalné, uprene
hľadeli na mňa. - "Pozri, aké ohavnosti som ti vyrezal z duše,
- stále opakoval svätý. - Je to hriech, ktorý žil v tvojej duši
mnohé roky. Pozri, ako chce ten ničomný plaz ožiť a ovládnuť
tvoju dušu".
Zrazu som sa prebral, ale tie odporne kalné oči, ktoré
uprene hľadeli na mňa ma prenasledovali. Začal som sa
prežehnávať a v mysli sa mi začali vynárať slová Evanjelia,
kedy Hospodin pred tým, než uzdravil malomocného, riekol
mu: "Odpúšťajú sa ti hriechy!" So slzami a s vďakou sa začínam
modliť k Bohu. Ďakujem Hospodinovi za operáciu, aj
za utrpenie, ktoré prišlo po nej. S pokorou prijímam všetko,
čo mi pošle Boh, iba o jedno prosím: "Hospodine, očisť ma
od každej škvrny! Daj mi silu prijať a uniesť všetko, čo mi
zošleš!"
O niekoľko dní sa môj zdravotný stav výrazne zhoršil.
Ako lekár som vedel, že nemám žiadnu šancu na uzdravenie:
objavila sa obrátená peristaltika (obrátený posun obsahu
čriev). V ušiach mi zneli slová sv. Panteleimona - "Nikto, okrem
Hospodina, nevie, či ostaneš žiť". Modlil som sa "Nech
sa stane Tvoja vôľa, Bože!", a v svojej unavenej a zmučenej
duši som sa pripravoval na smrť. Stal sa však zázrak.
Moji príbuzní mi priniesli fotografiu otca Jána Kronštadského,
aby som ho prosil o príhovor. S detskou vierou
som sa modlil - "Upokoj, Hospodi, dušu vždy spomínaného
otca Jána a na jeho príhovor ma uzdrav". So slzami som
pobozkal fotku a priložil ju k operovanému žalúdku. Zaspal
som. A tu, pri svojej posteli, som pocítil prítomnosť otca Jána
Kronštadského, v rukách držal bielu šálku a povedal: "Skrze
čašu!"
Prebudil som sa a premýšľal, čo to znamená. Možno je
treba sväté príjímanie z čaše, a potom zomrieť? Možno, skrze
prijímanie sa uzdravím? Možno je treba prijať čašu utrpenia?
Moja nechápavosť sa skoro rozptýlila - priniesli mi raňajky,
ryžový vývar s cukrom, práve v takej bielej šálke, akú som
videl v sne, v rukách otca Jána. Prežehnal som sa a prehĺtol
dúšok posilňujúcej tekutiny., a zrazu, akoby sa niečo pretrhlo
v mojom vnútri a bolo mi ľahšie.
Lekári ešte robili nejaké opatrenia pre moje zdravie, ale ja
som už vtedy vedel, že sa uzdravím. Dnes som úplne zdravý
a sám liečim ľudí. Sláva Bohu za všetko!
http://www.islamski-centar.org/forum/images/avatars/pray_kaba_islam1.jpg

PRAVOSLÁVNA IKONA

15. ledna 2010 v 23:32 | Sima |  Príbehy
Človek je šťastný z vnímania krásy. Zberatelia rôznych vecí začínajú z toho, že sú upútaní krásou jednotlivosti a túžia ich zhrnúť do celku. Ktorý človek by sa nepotešil krásam prírody v ktorúkoľvek ročnú dobu? A čo umenie človeka? Ak prenikneme do jeho rečí a necháme sa osloviť zvláštnou umeleckou rečou hudby, poézie, pohybu, obrazu, naša duša sa naplní zvláštnym šťastím, radosťou, nadšením, jasom. Neurobím chybu, keď poviem, že citlivé vnímanie ozajstného umenia nás činí lepšími, citlivejšími, že obohacuje náš vnútorný život. Šťastný je človek, ktorý je schopný prežívať krásu.
Svet sám o sebe je najumeleckejším a najdokonalejším výtvorom krásy. Ale ako je krásny Ten, ktorý je jeho pôvodcom - Stvoriteľ!
V hebrejskom jazyku, ktorým sú napísané knihy Svätého Písma Starého Zákona je pojem dobro totožný s pojmom krása. Na prvých stránkach Biblie čítame, že Boh pri stvorení sveta "videl, že je to (stvorenie) dobré". Mohli by sme si však tiež povedať: "Videl, že je to krásne." V Biblii i v Cirkvi sa učíme, že mravne dobro je v skutočnosti mravná krása. Tiež Nový Zákon by sme mali čítať s myšlienkou na nerozdielne spojenie pojmu dobra a krásy. Spasiteľ o sebe povedal, že je dobrý Pastier. Mohli by sme tiež povedať - krásny Pastier.
Christova Cirkev nám umožňuje, aby sme v nej plne prežívali toto spojenie dobra a krásy. Celá liturgia, v ktorej i my sa stávame súčasťou Božieho aktu spásy, je vyjadrením dobra a krásy. Cirkevný spev i cirkevná architektúra odzrkadľujú krásu. V chráme nás obklopujú sväté ikony a vzbudzujú v nás túžbu, aby sme žili tak, ako žili tí, ktorí sú na ikonách zobrazení - v pravde a kráse. Tak nám pravoslávna ikona pomáha spojiť sa s Bohom, pomáha pozdvihnúť nás Ikony obsah duchovnej pravdy a dobra, umĺka každé telo a rozum človeka sa pozdvihuje k velebnej večnosti. Ikona nám pomáha, aby sme sa stali tým, čím je potrebné byť podľa predvečného "plánu", ktorý sám Boh nakreslil a naznačil o každom človeku. Ten plán je, "aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy " (1 Tm 2, 4). Tento prototyp Boh nakreslil, zobrazil v sebe o každej osobnosti. Obsahuje duchovnú krásu a nekonečnú mravnú dokonalosť dobra. Cirkev kladie nám tento "prednačertannyj" (vopred naznačený) prototyp v ikonách.
Ikona teda predstavuje nového človeka - bez hriechu, premeneného Božou milosťou lásky a odpustenia i premenenia. Ikona nezobrazuje pozemskú krásu, ktorá je telesná, ako to zobrazuje portrét alebo socha. Ikona nevyjadruje telesné, ale duchovné. Tato duchovná krása je zvlášť dobre patrná na ikonách Matky Božej s Christom - Dieťaťom v náručí. V tradičnej ikone Bohorodičky sa zračí jej nebeská krása, ktorá Matku Božiu vyzdvihuje bez porovnania nad cherubínov.
Súčasne táto ikona vyjadruje i nekonečne dobro lásky, ktorá nám ľuďom bola daná vo vtelení nášho Spasiteľa. Ikona nezobrazuje ani nevyjadruje abstraktné funkcie alebo abstraktné idey. Medzi ikonou a predmetom, ktorý je na nej vymaľovaný, existuje spojenie. Ikona odzrkadľuje historický predmet a ukazuje ho svojim - ikonovým spôsobom. Ikona však nikdy nie je hrubou fotografiou, ale inšpirovaným vyjadrením osoby, v ktorej spoznáme jej duchovné schopnosti a jej podobnosť s Bohom. Ikona vo svojej kráse nie je izolovaná. Je súčasťou bohoslužby. Nie je možné plne postihovať jej obsah v múzeu. Patrí do spasiteľného deja Cirkvi. v ktorom v modlitbe vstupujeme v čase a priestore, ktoré sú posvätné, do sféry milosti. Svätý Ján Damasky povedal, že ikonopisec, keď maľuje (správne sa hovorí - píše) ikonu, podobá sa kňazovi. Ikona vyjadruje určitú historickú osobnosť. Keď bozkávame ikonu, tu sa naša láska obracia k prototypom, ktoré sú vyobrazené na nej. Pravoslávna ikona nezobrazuje telo, ktoré sa pominie, ale telo svätca, ktoré je premenené, prežiarené Božou milosťou, telo v perspektíve vzkriesenia, telo určené pre večný život. Z tohto dôvodu v pravoslávnej Cirkvi nepoznáme taký kult, v ktorom by bola ľudská prirodzenosť uctievaná samá pre seba. Neuctievame tiež oddelené časti, napríklad srdce, ale celú bytosť. Pre pravoslávneho človeka je Christovo ľudské telo nerozdeliteľne spojené, vždy božským svetlom, s božskou slávou, je vždy premenené.
Pravoslávna ikona maľuje vždy telo oslobodené od hriechu. To je ta krása, o ktorej hovorí svätý apoštol Peter: "Vašou ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleží v zapletení vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v ob Bohom" (1 Pt 3, 3 - 4). Hlavnou vecou v pravoslávnej ikone nie sú estetické vecí, hľadanie vonkajšieho krásna, nie osvetľovanie predmetov, nálada, ale krása, ktorá povzbudzuje a zachováva vieru, lásku, mier a vnútornú harmóniu. To je odkaz Evanjelia. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že pravoslávna ikona je viditeľným vyjadrením dogmy, čiže viery o premenení celého kozmu.
Pravoslávna Cirkev nepozná a nemá sochy. Nie je to preto, že by bola proti tomuto druhu umenia, ale preto, že v plastike je veľmi silne zvýraznená práve pozemská krása, pozemské snahy a funkcie tela. Obraz renesančných západných maliarov a ich sochy zdôrazňujú fyzickú krásu človeka na prvom mieste, ako to robili Gréci v pohanskom, predkresťanskom umení. Socha je obraz trojrozmerný, je viazaná na zem, na hmotu. Pozorovateľ nie je schopný vstúpiť do duchovného rozhovoru so sochou, pretože socha mu nič nepovie, čo by bolo vyššie
a vznešenejšie, ako veci viditeľné. A naopak, pravoslávna ikona so zlatým svetlom okolo premenenej svätcovej tváre volá diváka k duchovnému vystupovaniu k božskej milosti. Možno niektorí poznáte život sv. Bernadety, svätice západnej cirkvi, ktorá mala videnie Panny Mane v Lourdách (Francúzsko). Keď podľa jej slov dali sochárovi vytvoriť sochu jeden variant sochy za skutočné Ti vyjadrenie svojho videnia. "Moja Pani bola oveľa krajšia", povedala. To preto, lebo v soche, hoci je esteticky pekná, chyba dokonalé vyjadrenie duchovnosti.
Pravoslávna ikona nie je však, ako by si niekto predstavoval, obyčajný obraz alebo ilustrácia Biblie. Poznáme mnoho umeleckých spracovaní biblických príbehov. Avšak je cítiť, ako tie ilustrácie sú ďaleko od duchovného pôsobenia prostej pravoslávnej ikony Spasiteľa, alebo ikony Bohorodičky a svätých apoštolov. To preto, lebo Sväté Písmo i ikona majú svätú povahu, sú posvätne, vznikli v bohoslužbe v Cirkvi, vo svedectve duchovnej skúsenosti, v živote modlitby, ktorá spája človeka so živým Bohom. Sú nasýtené, preniknuté a posvätené modlitbou Cirkvi, ktorá bola pri ich vzniku a ktorá sa stále opakuje pred nimi, ktorá ponoruje ikony do duchovnej atmosféry a reality Božieho Ducha, prebývajúceho večne v Cirkvi. Ikony sú podstatnou časťou bohoslužby. Svätý Bazil Veľký povedal, že to, čo reč hovorí uchu, to ikona hovorí oku. Ikona odhaľuje pravdu, ktorá je v nej skrytá. Kto ma očí, aby duchovne videl, vidí v nej ako v zrkadle večnosť nového neba a novej zeme, ktoré prídu.
Preto siedmy všeobecný snem v roku 787 určil miesto ikone Christa Spasiteľa a ikonám všetkých svätých, medzi nimi Matky Božej na prvom mieste, v Božej Cirkvi. Podľa nej sa pravoslávny človek rozoznáva od nepravoslávneho. Nemala by chýbať v žiadnej pravoslávnej rodine na čestnom mieste, lebo rodina je mala Cirkev. Život rodiny by mal prebiehať pod svedeckým a posväcujúcim svetlom ikony, vnášajúcej do nášho rodinného života krásu a dobro Božej prítomnosti.
http://www.vladimirkepic.com/bogorodica.jpg



http://www.ocf.org/OrthodoxPage/icons/data/icxc.gif

nativityICXC.jpg Nativity of the Lord. image by XeniaRose



SVÄTÝ PROROK ELIÁŠ

15. ledna 2010 v 23:28 | Sima |  Príbehy
Starozákonný prorok Eliáš patrí medzi veľké osobnosti
izraelského obdobia kráľov. Jeho slová a osudy sú zapísane
v Prvej a Druhej knihe kráľov (1 Kr 17, 1 - 2 Kr 1,
18). Pochádzal z mestečka Tesbe v galaádskom kraji medzi
riečkami Jarmuk a Jabok. Žil v 9. stor. pred Christom v období
panovania izraelských kráľov Achaba a Ochoziáša.
Achab sa stal izraelským kráľom v r. 874 pred Christom.
Vzal si za ženu Jezabel, dcéru týrskeho kráľa Etbála.
Jezabel uctievala pohanských bohov Bála a
Aštartu. Achab jej to nielen dovolil, ale postavil
Bálovi chrám s oltárom v Samarii a živil
450 Bálových kňazov - "prorokov". Tiež nezasiahol,
keď dala Jezabel pozabíjať prorokov
pravého Boha - Jahveho.
Preto prišiel k Achabovi prorok Eliáš a
oznámil mu Boží trest za modloslužbu: katastrofálne
sucho. Prorok sa na Boží pokyn v
prvom období sucha zdržiaval pri potoku Kerit.
Jedlo (chlieb a mäso) mu prinášal krkavec a
vodu pil z potoka. Keď potok vyschol, Boh ho
poslal k istej vdove do Sarepty, aby ho živila.
Keďže žena mala iba trocha múky a oleja, na
Eliášovo slovo neubúdalo ani z múky ani z oleja
až do čias, kým neprišiel úrodný dážď. Vdova
mala syna, ktorý v čase Eliášovho pobytu ťažko ochorel
a zomrel. Na Eliášovu modlitbu však chlapec ožil. Ku koncu
obdobia sucha prišiel Eliáš ku kráľovi Achabovi a požiadal
ho, aby zavolal na vrch Karmel 450 Bálových a 400 Aštartiných
prorokov. Malo tiež prísť čo najviac izraelského ľudu.
Tam Eliáš kázal Bálovým kňazom pripraviť býčka na obetovanie,
ale oheň nepodkladať. Nech vzývajú svoje božstvo,
aby zapálilo obetu. Keď na krik Bálových obetníkov oheň
neprichádzal, Eliáš postavil oltár, pripravil obetu a všetko dal
poliať vodou. Potom vzýval Jahveho, aby ukázal mimoriadnym
spôsobom, že on je pravý Boh. Vtedy "spadol Pánov
oheň a strávil obetu, drevo i kamene". Keď to ľudia videli,
verejne vyznali vieru v Jahveho. Vtedy dal Eliáš pozabíjať
všetkých Bálových prorokov. Po tomto očistení Izraela od
modloslužby prišiel výdatný dážď.
Kráľovná Jezabel, keď sa dozvedela o osude svojich
chránencov a prisahala Eliášovi pomstu. Prorok utekal pred
ňou až na vrch Horeb, kde kedysi Mojžiš dostal Božie prikázania
- Desatoro. Odpoveďou na Eliášovu modlitbu bolo
osobitné Božie zjavenie. Prišiel prudký vietor, po ňom zemetrasenie
a po ňom oheň. Ale v žiadnom
z týchto živlov nebol Boh. Až jemný vánok
prezradil prorokovi Božiu blízkosť. Vtedy
Boh kázal Eliášovi, aby sa vrátil, pomazal
Hazaela za aramejského kráľa a vojvodcu
Jehua za kráľa Izraela a tiež, aby ustanovil za
proroka a svojho nástupcu Elizeja. Eliáš šiel
splniť Boží rozkaz. Koniec Eliášovho života
je zahalený tajomstvom. Boh proroka Eliáša
"vzal vo víchrici do neba" (por. 2 Kr 2,
1. 11). Udalosť podrobnejšie opisuje druhá
kapitola Druhej knihy kráľov. Ako sa idúcky
/s Elizejom/ zhovárali, odrazu ich oddelil
"ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil
vo víchrici do neba" (2 Kr 2,11). Elizejovi
ostal iba Eliášov plášť ako znak prorockého
poslania. Sväté písmo nám dáva Eliáša za príklad. Eliáša,
ktorý sa modlil. A modlitba je nám veľmi potrebná! Eliáš
vo svojom čase splnil svoje poslanie a je nám povzbudením.
Rovnako ako vernosť Abraháma k Božiemu hlasu, keď mal
obetovať svojho jediného syna Izáka, je výzvou k opravdivému
počúvaniu Božieho slova a splnenia vôle Božej.
Prijmime teda príklad týchto veľkých vzorov, sv. proroka
Eliáša a snažme sa, aby naša modlitba vychádzala zo
srdca naplneného vierou.


http://image.absoluteastronomy.com/images/encyclopediaimages/p/pr/prophet-elias-grk-ikon.png

Za vodou, za vodou, lavočka toneňka

15. ledna 2010 v 23:24 | Sima |  Rusínske piesne
1. Za vodou, za vodou, lavočka toneňka,

tam za mnou chodyla mamočka ridneňka.

Na pole, do školy, kročky mňa učila,

daj Bože zdorovja tyj, što mňa povila.



2. Stareňka chyžočka na bik sja nahynať,

pred ňou na lavočky maty dity čekať.

Pišli si do svita život svij hledaty,

zostalo materi deň što deň čekaty.



3. Neplačte mamočko, neroňte si dušu,

v serci sme zostali, tam ja vas furt nošu.

Pišli sme do svita život svij hledaty,

zostalo materi deň što deň čekaty.

UKRAJINO, UKRAJINO Rosni, rosni čeremšino

15. ledna 2010 v 23:23 | Sima |  Rusínske piesne
Rosti, rosti čeremšino,
šyroko sja rozrastaj,
ty moloda ďivčinoňko,
pro kochaňa zabyvaj.

Ty moloda divčinoňko,
pro kochaňa zabyvaj,
bo ja sidžu v kriminaľi,
za Ukrajinu ridnyj kraj.

Oj siďiv ja odin ročok,
oj siďiv ja druhyj rik,
prijšli braťa Ukrajinci,
vyzvoľat mene na svit.

Odnu branu rozvalili,
druhu branu rozťahli,
vzjali mene za ručeňky,
na svit Božij vyveli.

Ukrajino, Ukrajino,
Ukrajino kraju mij,
ja za tebe Ukrajino,
muky ťažky vyterpil.