Úspech je niečo,čo ti priatelia nikdy neodpustia.

Rusíni privítali svoj nový rok

16. ledna 2010 v 17:50 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
13.1 sa Rusínom začal nový rok. Väčšina z nich je pravoslávne veriacich a riadia sa podľa juliánskeho kalendára, ktorý je posunutý od gregoriánskeho o 13 dní. Oslavovalo sa v kraji pod Duklou i v Prešove. Podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku tvrdí, že rusínske zvyky sa postupne vytrácajú.

PREŠOV/SVIDNÍK. Vo Svidníku bol Silvestrovský ohňostroj. V niektorých podnikoch sa konali aj oslavy, kde sa lúčili so starým rokom a vítali nový.
"Bolo to stretnutie ani nie pre Rusínov, ale pre Ukrajincov, ktorí sa vo Svidníku usídlili. Kedysi sa vo Svidníku robili na tento náš sviatok zábavy s dobrou hudbou. Pred piatimi rokmi ešte bol záujem o rusínsky Silvester. Mali o to záujem prevažne starší ľudia v zrelom veku. Teraz sa to nejako vytráca, mladí o rusínsku silvestrovskú zábavu záujem nemajú," informoval podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku Miron Krajkovič.

Rusínska národnosť sa pomaly vytráca

Starnutím rusínskeho obyvateľstva sa podľa podpredsedu táto národnosť vytráca. "Stráca sa aj náš jazyk. Mladí hovoria prevažne po slovensky, a keď im povieme, že podľa juliánskeho kalendára je Nový rok, tak sa im to zdá dokonca smiešne. Je len otázkou času, kedy to zanikne. Naše deti už nie sú rusínske, nehlásia sa k rusínskej národnosti. Keď to tak bude ďalej, tak za 40 rokov nebudeme počuť ani jedno rusínske slovo," uviedol M. Krajkovič. Tvrdí, že pravý rusínsky Silvester by mal byť pri cimbalovke a chutnom jedle. "Na silvestrovskej zábave nemôžu chýbať mačanky, pirohy, slivčanka a, samozrejme, nejaké mäso," zdôraznil Krajkovič.

Nový rok sa podľa juliánskeho kalendára slávil aj v Prešove. Oslavy si nenechal ujsť ani primátor mesta Pavel Hagyari.

Silvester podľa juliánskeho kalendára vo Svidníku. Na námestí sa zišla kopa Svidníčanov.
Silvester podľa juliánskeho kalendára vo Svidníku. Na námestí sa zišla kopa Svidníčanov.
 

Pravoslávni veriaci slávia Vianoce

16. ledna 2010 v 17:48 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
K slávnostne prestretému stolu pravoslávni veriaci zasadnú ešte pred Veľkým povečerím, ich pôst sa však končí až na Sviatok narodenia. Vianočná večera Veriaci Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom, dnes začínajú sláviť vianočné sviatky. Už od rána vo všetkých chrámoch prebiehajú slávnostné bohoslužby. Veriaci z Prešova a okolia sa tradične stretávajú v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského, kde v rámci duchovných príprav pred oslavami narodenia Mesiáša, dnes večer absolvujú aj takzvané Veľké povečerie. Sviatku Narodenia (Roždestva), ktorý po Svätom vzkriesení (Pasche), považujú pravoslávni kresťania za druhý najväčší sviatok cirkevného roka, predchádza dlhý 40-dňový pôst.
"Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera, kedy veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utierňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň," vysvetľuje protodiakon Ján Husár. Svätá archijerejská liturgia Narodenia Isusa Christa, ktorú by mal spolu so zborom duchovných celebrovať najvyšší predstavený pravoslávnej cirkvi na Slovensku arcibiskup Ján, sa v prešovskom chráme začne 7. januára o 9. hodine.
Po ňom nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky, 9. januára počas bohoslužieb budú veriaci spomínať na prvomučeníka sv. Štefana a v pondelok sa pomodlia za betlehemské neviniatka. Vianočná večera K slávnostne prestretému stolu pravoslávni veriaci zasadnú ešte v stredu pred Veľkým povečerím, ich pôst sa však končí až na Sviatok narodenia. Podľa zaužívaných zvykov sa pred večerou všetci členovia rodiny umývajú vodou a k jedlu si sadajú až po spoločnej modlitbe. Väčšina z nich dodržiava tradície a pravidlom býva, že až do večere vôbec nejedia a pijú iba vodu alebo čaj. Aj samotná večera pozostáva z pôstnych jedál. Na stoloch v rodinách sa objavuje kapustová polievka s hubami bez mäsa, nechýbajú zemiaky, med, cesnak, chlieb, sušené ovocie a jedlá zo zeleniny. V minulosti ľudia počas štedrej večere dokonca nejedávali ani rybu. Na vidieku patrí k tradíciám aj prinášanie slamy do príbytkov a zostatky z večere sa rozdeľujú domácim zvieratám. Pravoslávni v Česku a na Slovensku, s výnimkou niektorých obcí na východe krajiny, sa riadia výlučne juliánskym kalendárom podobne ako pravoslávne cirkvi v iných slovanských štátoch. Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík hlási k tejto cirkvi približne 50-tisíc kresťanov.

Rusnaci a jazŷkovŷj zakon

16. ledna 2010 v 17:39 | Sima |  Novinky na Rusnakoch
A je tu daľšŷj užasnŷj tromf našoho Ministerstva kultury SR, je na šviti vykonavacŷj predpis ku Zakonu o štatnŷm jazŷku !!!
Ministerstvo kulturŷ SR predložŷlo do medzirezortnoho pripomienkovoho konaňa Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Pri jich pripravi spolupracovalo s expertami vysokoho komisara OBSE pre oprosŷ národnostnŷch menšŷn. Vysokŷj komisar Knut Vollebaek vo svojim zaverečnŷm vyjadriňu ku spolupraci, poslanŷm v pismi ministrovi kulturŷ 26.11.2009 konštatuje, že navrh zasad vladŷ v joho sučasnej podobi predstavuje solidnŷj zaklad pre uplatňovaňa ustanoviňoch novelizovanoho jazŷkovoho zakona a pre dohľad nad dodržavaňom príslušnŷch povinnosťoch, jakŷ z ňoho vŷplŷvajut. Zdast ša, že šŷtko je v najľipšŷm porjadku... Akurat Maďare furt štoska hučat...Našŷ rusynskŷ organizaciji na rozdil od maďarskŷch ne reagujut. Ne znam, či to je pozitivne, abo negativne. Bo ked si spomnu na reakciji dakotrŷch predstaviteľoch našŷch rusnackŷch organizacijoch na jazŷkovŷj zakon v medioch, nadobudam pocit, že to je i lipše, že ne reagujut.
Opros je asi takŷj, či to fakt ne mame s tŷm zakonom resp. s vŷkonavacŷm predpisom problem, abo mame, abo Maďare sut takŷ glupŷ, že s nim majut probľem, abo je skutočni takŷj bezprobľemovŷj...
Po prečitaňu Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku t.j. navrhu vŷkonavacoho predpisu ku zakoni o štatnŷm jazŷku jem vŷbral jednu chuťovku, na jakej ša dast vkazaty jakŷj je tot vŷkonavacŷj predpis solidnŷj, užasnŷj, bezchŷbnŷj, bezprobľemovŷj, nediskriminačnŷj, zrozumiteľnŷj a hlavni zrobit porjadok na cilŷm Slovensku.
,,Občania, ktorí patria k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny."
Po rozdrobiňu na dribnŷ, mi z toho vŷchodyt asi toto:
Občane maďarskej narodnosty možut v urjadnŷm styku v ustnej komunikaciji hvarity po maďarskŷ na cilŷm Slovensku, lem ked tam ne je dajaka treťa osoba. Pokľa bŷ tam dajaka treťa osoba bŷla, musit tota treťa osoba vyslovňi suhlasity s tŷm, že ša bude bišiduvalo po maďarskŷ.
Mame s tym problem abo ňi?
Treba si v peršŷm rjadi uvedomity, že zakon platŷt pre šŷtkŷch, bez ohľadu na narodnosť, t.z. že ne je šŷtŷj ľem na jednu narodnostnu menšinu, ale na šŷtkŷ narodnosty, jakŷ žŷjut na Slovensku.
Takže išti jeden priklad:
Vŷchodyme z toho, že i v seloch abo mistoch, okrem Labirce (pri sčitaňu ľudu, tu ša priholosilo ku rusyňskej narodnosty veci jak 20 % žŷteľoch okresu) , de bŷ malo bŷtŷ veci jak 20% Rusnakoch, no štatistickŷ tam nesut, na urjadoch ša bežni (i ked protizakonni) v urjadnŷm styku rozpravjat po rusnackŷ. Napriklad mista Stara Ľubovňa, Svidnyk, Bardyjov, či Snyna, sela Jakubjanŷ, Kamjunka, Beloveža, Zborov, Kružľova, Ladomirova, Uľič, Zboj...
Realita jaka nastane po schvaliňu vŷkonavacoho predpisu:
Napriklad ydu do Svidnyka na Socialnu poisťovňu došto vŷbavity. Pridu ku ,,vikenku=prepažki" a koho na druhej strani nevidžu, moja sušida, s jakom furt rozpravjam po rusnackŷ. A teraz po jakŷm s ňom budu rozpravjal po rusnackŷ abo po slovenskŷ? No podľa vykonavacoho predpisu bŷ trebalo postupovaty asi tak: Vojdu do socialnej poisťovňi, vŷbavuje mňa spominana sušida, išti predtŷm jak sušidi dašto povju, ša pokukam, či tam dachto neje, ked neje ta možu ša jej kľudňi pozdravity po rusnackŷ a vybavovaty po rusnackŷ. Ale ked tam nahodou dachto tretij (okrim mene i sušidŷ) je, ta ša ho treba perše oprosity, či ša možeme rozpravjaty so sušidom po rusnackŷ, a až tak jej možu konečni pozdravity po rusnackŷ a začaty vybavovaty toto, s čim jem prišol (ľem, žebŷ jem nahodou nezabŷl, pri prošiňu vŷslovnŷch suhlasoch od tretich osoboch, čoho jem na totu poisťovňu vlastni prišol ... :-) ).
Prošu ša išti raz! Mame s tŷm probľem abo ňi? Majut z tŷm našŷ organizaciji probľem abo ňi? Zas budeme "do televizora" hvarity že jak nam je dobri, a že šŷtok zakon o štatnŷm jazŷku je v porjadku a že nas ne diskriminuje?
Što je potrebne, žeby ša Rusnaci konečni prebrali?

Zdroj: www.molody-rusyny.sk
 




Chirurgická operácia očami veriaceho

16. ledna 2010 v 17:01 | Sima |  Príbehy
Podľa duchovno - mystickej skúsenosti
Prof. Dr. I. Andrejeva
Som lekár a veriaci pravoslávny kresťan. 12 rokov som
trpel ťažkou chorobou a chronickým katarom žalúdka. V poslednej
dobe mi už nepomáhali ani prísna diéta, ani žiadne
lieky, a tak padlo rozhodnutie podrobiť sa podrobnému vyšetreniu
a následnej operácii. Všetky klinické vyšetrenia potvrdzovali
tú najzákernejšiu diagnózu - rakovina. Ako lekár
som veľmi dobre chápal, čo to znamená - jednoducho, môj
život končí, ... poprípade mi niekoľkými ťažkými operáciami
lekári oddialia bolestivú smrť. Bol som taký slabý, že som
upadal do mdlôb.
Po všetkých tých vyšetreniach ma vyviezli na nemocničný
balkón. Bol jasný, bezoblačný deň. Vysoko na nebi
poletovali lastovičky, a dušu mi napĺňal zvláštny pocit, ktorý
najlepšie vyjadrujú slová Puškina: "Smutno mi je, ale aj ľahko;
môj smútok jasným sa zdá". Bolo mi smutno, lebo život
som miloval., ... miloval svojich blízkych, prírodu, to všetko,
čo bolo okolo mňa. Ale bolo mi zároveň aj ľahko, lebo som
veril v Boha, v Jeho nekonečnú lásku, dobrotu, spravodlivosť
a milosrdenstvo. Bolo pre mňa trýznením myslieť na to, že
sa už čoskoro budem musieť rozlúčiť so životom. Ale môj
zármutok sa rozplýval v nádeji, že na druhom svete je všetko
oveľa krajšie., tak, ako o tom hovoril V. Solovjev: "Čo nevidíš,
že všetko viditeľné - je iba odleskom toho, čo nevidíme?
Že každý zvuk života - je iba pokazenou ozvenou slávnostnej
ódy?"
Moja duša sa trápila. Duša zápasila s telom - telo chcelo
žiť tu na zemi, ale duša nejasne túžila po inom svete. Moja
večerná modlitba sa zmenila už len na upnutie sa na Boha...
Nasledujúci deň ma vyšetril významný nemecký chirurg,
ktorý po dôkladnom skúmaní stanovil diagnózu - nebola to
rakovina, ale veľký vred na dvanástniku spojený s ťažkou
gastritídou. Operácia však bola nevyhnutná. Dátum stanovil
hneď na druhý deň. Zaviezli ma ku kňazovi, vyspovedal som
sa, prijal Sväté Tajiny a poslúžili sme moleben k veľkomučeníkovi
Panteleimonovi. Noc som už trávil na klinike. Zvyčajne
majú ľudia pred operáciou problém so spaním, preto
sa dávajú lieky na spanie. Odmietol som ich, a celú noc som
spokojne spal. Ráno ma previezli na operačnú sálu. Prežehnal
som sa a v duchu som sa modlil: "Hospodine, do Tvojich rúk
porúčam svojho ducha!" a spokojne som zatvoril oči. V duši
bolo ticho a pokoj.
Po piatich hodinách od začiatku operácie som sa začal
pomaly preberať. Bolo mi ako po operácii, každý pohyb
spôsoboval bolesť... Akoby som sa bol predieral z temnoty
a hľadal východ z akéhosi dusného údolia. "Sláva Bohu!",
- ďakoval som Hospodinovi, že všetko dopadlo dobre. Vtom
ma napadla jasná myšlienka: "Musíš sa pomodliť k anjelovi
strážcovi!" "Anjel strážca, pomôž mi...!"
V tej bolesti som znova usnul. Udialo sa čosi, čo ťažko
vysvetliť. Nebol to sen, skôr akási komunikácia na hranici
druhého sveta. Všetko, čo sa dialo, bolo naplnené hlbokým
významom. Zrazu predo mnou stáli sv. prepodobný Sergej
Radonežský a sv. veľkomučeník Panteleimon. Začal náš rozhovor.,
rozhovor bez slov, len výmena myšlienok. V duchu
odpovedali na moje otázky - "Operáciu robil dr. Schtich,
- hovoril sv. Panteleimon, - ale nôž som viedol ja, a sv. Sergej
pomáhal. Veď dnes je jeho deň" (operácia bola 5./18. júla).
"Dnes nikto, okrem Hospodina, nevedel, či budeš žiť, či
zomrieš... Skoro však príde znova deň, o ktorom nikto z nás
nevie, či umrieš, alebo ostaneš žiť", - vravel sv. Panteleimon.
"Keď sa ku mne modlia, môžem pomáhať, ale keď je v chráme
ku mne slúžený moleben môžem pomáhať ešte viac. Dnes
je nutné, aby dnes bol ku mne za teba odslúžený moleben.
Musíš pochopiť to, čo sa píše v mojom tropáre - že nie som
liečiteľom tela, ale aj duše". - Ráno som ihneď poprosil
rodinu, aby dali odslúžiť moleben k sv. veľkomučeníkovi
Panteleimonovi.
Prišla ďalšia noc. A v spánku ďalšie videnie - znova
prichádza veľkomučeník Panteleimon. Začal rozhovor, skôr
smutný monológ. - "Nebol slúžený moleben", - začal smutne.
- "Teraz je treba tri molebeny za sebou, ale aj tak príde veľké
utrpenie". (Ukázalo sa, že príbuzní nepochopili a moleben
dali slúžiť až deň neskôr). - "Pozri, aké ohavnosti som vyrezal
z tvojej duše!" - povedal sv. Panteleimon a ukázal na dve
misy. V tej veľkej, ktorá bola na zemi, ležali štyri odporné
tvory podobné hmyzu, a v tej, ktorú mal Panteleimon v rukách,
bol akýsi odporný plaz, väčší ako dlaň. Bol polomŕtvy,
zapáchal, ako keď sa rozkladá mŕtvola, iba jeho hlava (s
podobou ľudskej tváre a hada súčasne) sa občas kŕčovito
striasla. Jeho neobyčajne odporné oči, veľké a kalné, uprene
hľadeli na mňa. - "Pozri, aké ohavnosti som ti vyrezal z duše,
- stále opakoval svätý. - Je to hriech, ktorý žil v tvojej duši
mnohé roky. Pozri, ako chce ten ničomný plaz ožiť a ovládnuť
tvoju dušu".
Zrazu som sa prebral, ale tie odporne kalné oči, ktoré
uprene hľadeli na mňa ma prenasledovali. Začal som sa
prežehnávať a v mysli sa mi začali vynárať slová Evanjelia,
kedy Hospodin pred tým, než uzdravil malomocného, riekol
mu: "Odpúšťajú sa ti hriechy!" So slzami a s vďakou sa začínam
modliť k Bohu. Ďakujem Hospodinovi za operáciu, aj
za utrpenie, ktoré prišlo po nej. S pokorou prijímam všetko,
čo mi pošle Boh, iba o jedno prosím: "Hospodine, očisť ma
od každej škvrny! Daj mi silu prijať a uniesť všetko, čo mi
zošleš!"
O niekoľko dní sa môj zdravotný stav výrazne zhoršil.
Ako lekár som vedel, že nemám žiadnu šancu na uzdravenie:
objavila sa obrátená peristaltika (obrátený posun obsahu
čriev). V ušiach mi zneli slová sv. Panteleimona - "Nikto, okrem
Hospodina, nevie, či ostaneš žiť". Modlil som sa "Nech
sa stane Tvoja vôľa, Bože!", a v svojej unavenej a zmučenej
duši som sa pripravoval na smrť. Stal sa však zázrak.
Moji príbuzní mi priniesli fotografiu otca Jána Kronštadského,
aby som ho prosil o príhovor. S detskou vierou
som sa modlil - "Upokoj, Hospodi, dušu vždy spomínaného
otca Jána a na jeho príhovor ma uzdrav". So slzami som
pobozkal fotku a priložil ju k operovanému žalúdku. Zaspal
som. A tu, pri svojej posteli, som pocítil prítomnosť otca Jána
Kronštadského, v rukách držal bielu šálku a povedal: "Skrze
čašu!"
Prebudil som sa a premýšľal, čo to znamená. Možno je
treba sväté príjímanie z čaše, a potom zomrieť? Možno, skrze
prijímanie sa uzdravím? Možno je treba prijať čašu utrpenia?
Moja nechápavosť sa skoro rozptýlila - priniesli mi raňajky,
ryžový vývar s cukrom, práve v takej bielej šálke, akú som
videl v sne, v rukách otca Jána. Prežehnal som sa a prehĺtol
dúšok posilňujúcej tekutiny., a zrazu, akoby sa niečo pretrhlo
v mojom vnútri a bolo mi ľahšie.
Lekári ešte robili nejaké opatrenia pre moje zdravie, ale ja
som už vtedy vedel, že sa uzdravím. Dnes som úplne zdravý
a sám liečim ľudí. Sláva Bohu za všetko!
http://www.islamski-centar.org/forum/images/avatars/pray_kaba_islam1.jpg

Kam dál